Romaji

Mula sa Wikipedia, ang malayang ensiklopedya

Ang Romanisasyon ng Wikang Hapon o rōmaji (ローマ字) (tungkol sa tunog na ito listen ) ay isang uri na kung saan ang wika ay binabago sa iba pang wika.

Halimbawa ng mga salita na nakasulat sa sistemang rominisasyon[baguhin | baguhin ang wikitext]

English Japanese Kana spelling Romanization
Revised Hepburn Kunrei-shiki Nihon-shiki
Roman characters ローマ字 ローマじ rōmaji rômazi rômazi
Mount Fuji 富士山 ふじさん Fujisan Huzisan Huzisan
tea お茶 おちゃ ocha otya otya
governor 知事 ちじ chiji tizi tizi
to shrink 縮む ちぢむ chijimu tizimu tidimu
to continue 続く つづく tsuzuku tuzuku tuduku

Pagkakaiba mula sa rominisasyon[baguhin | baguhin ang wikitext]

Hiragana Katakana Hepburn Nippon-shiki Kunrei-shiki
a
i
u
e
o
ya
yu
yo
ka
ki
ku
ke
ko
きゃ キャ kya
きゅ キュ kyu
きょ キョ kyo
sa
shi si
su
se
so
しゃ シャ sha sya
しゅ シュ shu syu
しょ ショ sho syo
ta
chi ti
tsu tu
te
to
ちゃ チャ cha tya
ちゅ チュ chu tyu
ちょ チョ cho tyo
na
ni
nu
ne
no
にゃ ニャ nya
にゅ ニュ nyu
にょ ニョ nyo
ha
hi
fu hu
he
ho
ひゃ ヒャ hya
ひゅ ヒュ hyu
ひょ ヒョ hyo
ma
mi
mu
me
mo
みゃ ミャ mya
みゅ ミュ myu
みょ ミョ myo
ya
yu
yo
ra
ri
ru
re
ro
りゃ リャ rya
りゅ リュ ryu
りょ リョ ryo
wa
wi
we
wo
n-n'-m n-n'
ga
gi
gu
ge
go
ぎゃ ギャ gya
ぎゅ ギュ gyu
ぎょ ギョ gyo
za
ji zi
zu
ze
zo
じゃ ジャ ja zya
じゅ ジュ ju zyu
じょ ジョ jo zyo
da
ji di zi
zu du zu
de
do
ぢゃ ヂャ ja dya zya
ぢゅ ヂュ ju dyu zyu
ぢょ ヂョ jo dyo zyo
ba
bi
bu
be
bo
びゃ ビャ bya
びゅ ビュ byu
びょ ビョ byo
pa
pi
pu
pe
po
ぴゃ ピャ pya
ぴゅ ピュ pyu
ぴょ ピョ pyo
Kana Revised Hepburn Nippon-shiki Kunrei-shiki
うう ū û
おう, おお ō ô
shi si
しゃ sha sya
しゅ shu syu
しょ sho syo
ji zi
じゃ ja zya
じゅ ju zyu
じょ jo zyo
chi ti
tsu tu
ちゃ cha tya
ちゅ chu tyu
ちょ cho tyo
ji di zi
zu du zu
ぢゃ ja dya zya
ぢゅ ju dyu zyu
ぢょ jo dyo zyo
fu hu
n-n' -m n-n'

Pangkasaysayang Rominisasyon[baguhin | baguhin ang wikitext]

1603: Vocabvlario da Lingoa de Iapam (1603)
1604: Arte da Lingoa de Iapam (1604–1608)
1620: Arte Breve da Lingoa Iapoa (1620)
1603 a i, j, y v, u ye vo, uo
1604 i v vo
1620 y
きゃ きょ くゎ
1603 ca qi, qui cu, qu qe,que co qia qio, qeo qua
1604 qui que quia quio
1620 ca, ka ki cu, ku ke kia kio
ぎゃ ぎゅ ぎょ ぐゎ
1603 ga gui gu, gv gue go guia guiu guio gua
1604 gu
1620 ga, gha ghi gu, ghu ghe go, gho ghia ghiu ghio
しゃ しゅ しょ
1603 sa xi su xe so xa xu xo
1604
1620
じゃ じゅ じょ
1603 za ii, ji zu ie, ye zo ia, ja iu, ju io, jo
1604 ji ia ju jo
1620 ie iu io
ちゃ ちゅ ちょ
1603 ta chi tçu te to cha chu cho
1604
1620
ぢゃ ぢゅ ぢょ
1603 da gi zzu de do gia giu gio
1604 dzu
1620
にゃ にゅ にょ
1603 na ni nu ne no nha nhu, niu nho, neo
1604 nha nhu nho
1620
ひゃ ひゅ ひょ
1603 fa fi fu fe fo fia fiu fio, feo
1604 fio
1620
びゃ びゅ びょ
1603 ba bi bu be bo bia biu bio, beo
1604
1620 bia biu
ぴゃ ぴゅ ぴょ
1603 pa pi pu pe po pia pio
1604
1620 pia
みゃ みょ
1603 ma mi mu me mo mia, mea mio, meo
1604
1620 mio
1603 ya yu yo
1604
1620
りゃ りゅ りょ
1603 ra ri ru re ro ria, rea riu rio, reo
1604 rio
1620 riu
1603 va, ua vo, uo
1604 va y ye vo
1620
1603 n, m, ~ (tilde)
1604 n
1620 n, m
1603 -t, -cc-, -cch-, -cq-, -dd-, -pp-, -ss-, -tt, -xx-, -zz-
1604 -t, -cc-, -cch-, -pp-, -cq-, -ss-, -tt-, xx-
1620 -t, -cc-, -cch-, -pp-, -ck-, -cq-, -ss-, -tt-, -xx-

Titik Alpabeto na pinangalanan sa Wikang Hapon[baguhin | baguhin ang wikitext]

  • A; ē or ei (エー or エイ)
  • B; (ビー, alternative pronunciation , ベー)
  • C; shī (シー or シィー, sometimes pronounced , スィー)
  • D; (ディー, alternative pronunciation , デー)
  • E; ī (イー)
  • F; efu (エフ)
  • G; (ジー)
  • H; eichi or ecchi (エイチ or エッチ)
  • I; ai (アイ)
  • J; or jei (ジェー or ジェイ)
  • K; or kei (ケー or ケイ)
  • L; eru (エル)
  • M; emu (エム)
  • N; enu (エヌ)
  • O; ō (オー)
  • P; (ピー, alternative pronunciation , ペー)
  • Q; kyū (キュー)
  • R; āru (アール)
  • S; esu (エス)
  • T; (ティー, though sometimes pronounced chī, チー, and alternatively pronounced , テー)
  • U; (ユー)
  • V; vi (ヴィ, though often pronounced bui, ブイ)
  • W; daburyū (ダブリュー, often pronounced daburu, ダブル)
  • X; ekkusu (エックス)
  • Y; wai (ワイ)
  • Z; zetto, zeddo, or (ゼット, ゼッド, or ズィー, though sometimes pronounced , ジー)

Talababa[baguhin | baguhin ang wikitext]

  • Chibbett, David (1977). The History of Japanese Printing and Book Illustration. Kodansha International Ltd. ISBN 0-87011-288-0.
  • Jun'ichirō Kida (紀田順一郎, Kida Jun'ichirō). Nihongo Daihakubutsukan (日本語大博物館) (sa Hapones). Just System (ジャストシステム, Jasuto Shisutem). ISBN 4-88309-046-9.{{cite book}}: CS1 maint: multiple names: mga may-akda (link)
  • Tadao Doi (土井忠生) (1980). Hōyaku Nippo Jisho (邦訳日葡辞書) (sa Hapones). Iwanami Shoten (岩波書店).{{cite book}}: CS1 maint: multiple names: mga may-akda (link)
  • Tadao Doi (土井忠生) (1955). Nihon Daibunten (日本大文典) (sa Hapones). Sanseido (三省堂).{{cite book}}: CS1 maint: multiple names: mga may-akda (link)
  • Mineo Ikegami (池上岑夫) (1993). Nihongo Shōbunten (日本語小文典) (sa Hapones). Iwanami Shoten (岩波書店).{{cite book}}: CS1 maint: multiple names: mga may-akda (link)
  • Hiroshi Hino (日埜博) (1993). Nihon Shōbunten (日本小文典) (sa Hapones). Shin-Jinbutsu-Ôrai-Sha (新人物往来社).{{cite book}}: CS1 maint: multiple names: mga may-akda (link)

Ugnay Panlabas[baguhin | baguhin ang wikitext]

  • Rōmaji sōdan shitsu contains an extremely extensive and accurate collection of materials relating to rōmaji, including standards documents and HTML versions of Hepburn's original dictionaries. (sa Hapones)
  • The rōmaji conundrum by Andrew Horvat contains a discussion of the problems caused by the variety of confusing romanization systems in use in Japan today.